Staré zomrelo, nové sa zrodilo

Alžírsko so svojou obávanou tajnou službou, neuveriteľne populárnymi sociálnymi sieťami a obrovskou armádou botov presviedča ľudí na internete po celej EÚ, aby páchali škody. Úplne to vidím pred očami. Počúvaj.

Podľa istej tureckej televízie stojí za najnovším španielskym vlakovým nešťastím Izrael. Presne tak, izraelská tajná služba. Aj Ceutu majú na svedomí oni. A Rusko tiež. Minulý rok Mossad spolu so svojimi ruskými kolegami vypol v Španielsku elektrinu na celý deň. Severnejšie sa zasa Irán usilovne snaží zničiť Európu. A ešte som nedodal, že ruka v ruke s USA.

Viac ako desať obetných baránkov za dva týždne a na zozname chýba jediné meno. Meno toho, kto vládne.

Na zozname akosi nikdy nie je. Neviem či ste niekedy počuli, aby niektorý španielsky, francúzsky, taliansky či nemecký líder povedal: prepáčte, boli sme hlupáci, mýlili sme sa, nerozmýšľali sme, mohli sme to urobiť lepšie. Ospravedlňujeme sa, odstupujeme a ideme domov. Hanbíme sa, že naše rozumové schopnosti a všeobecný prehľad nestačia ani na aké-také vzťahy s veľmocami, vďaka ktorým by chudobní ľudia v EÚ neboli nespokojní a veľmoci by ich nespokojnosť ďalej nezneužívali.

Izrael a Irán po sebe strieľajú. Pritom v tom istom týždni a pre tú istú vec obaja nadávajú Macronovi. Obe krajiny nadávajú Macronovi. Má talent. Dosiahnuť, aby USA, Rusko, Izrael a Irán chceli zničiť EÚ v jednom momente, už patrí do kategórie umenia. Podľa Španielov sa pritom ešte aj koordinujú.

Neverím, že sa dohodli. Ani to nepotrebujú.

Pamätáš si na triedneho bifľoša? Do každého rýpe a na každého žaluje. Cituje pravidlá a posmieva sa. Nemá kamarátov ani svaly, no ego má obrovské. Tomuto obrovskému egu potom polovica triedy zoberie peniaze na desiatu a v prípade potreby aj samotnú desiatu. Vôbec sa na tom nemuseli dohodnúť. Aj bez dohody vedeli, kto je v triede za debila. Večer potom doma plače, že sa proti nemu všetci sprisahali a zasadli si naňho.

EÚ poúča Ameriku a snaží sa jej prebrať kamošov, napríklad Kanadu. Sankcionuje Rusko, kritizuje Izrael a obnovuje sankcie voči Iránu. Pritom si nedokáže nič vynútiť ani na jedinom mieste. Dokonca ani vo vlastných členských štátoch. Najviac dokáže prinútiť vlastné členské štáty platiť pokuty za porušovanie pravidiel. Dajme tomu denné alebo mesačné.

Inými slovami EÚ škodí každému, ale nikto sa jej nebojí. Preto je ľahké si do nej kopnúť.

Kto si takto pýta bolesť a úder nevráti, toho každý rád obslúži. Dmitrij Peskov vyhlásil, že takéto absurdné obvinenia už neberú vážne ani samotní ľudia v EÚ. Hovorca Kremľa sa odvoláva na triezvosť európskej verejnosti. O Rusku to podľa mňa veľa nehovorí.

Jeden zo spravodajských dôstojníkov EÚ povedal pre Financial Times, že viniť zo všetkého Rusov je príliš jednoduché. Samozrejme anonymne, pretože zmysluplnú vetu dnes v EÚ inak vysloviť nemôžete. Išlo o najúprimnejšie tohtoročné európske vyhlásenie a autor sa pod neho bojí podpísať. V tom je problém.

Podľa komisára z DG ENER (Generálne riaditeľstvo pre energetiku) si túto zimu nebude môcť zakúriť 50 miliónov Európanov. Kríza dodávok však vraj neexistuje.

Výborne. Plyn je, len naň chýbajú peniaze. Nejde o krízu dodávok. Ide o výbežok na okraji Ázie, ktorý si o sebe myslí, že je kontinent. Kúpi si kúrenie. Len ho potom nezapne, lebo je drahé.

Trump dal Európanom ešte v marci dobrú radu: „Zožeňte si vlastnú ropu.“

Ďakujeme, pán prezident. Hľadáme. Predpokladám, že tam pošlú vykopaných kolonizátorských predkov. Tí ešte vedeli bojovať. Zoberú si všetko čo patrí iným. Riešenie by sa našlo. Potomkovia sa od nich potom zrazu dištancujú. Veď takéto veci robia len Rusi a Američania. Odporný čin agresora. To predsa nie je európske.

Arabská jar 2011

Padajúci vodcovia vtedy hovorili o zásahoch zo zahraničia, zahraničných agentoch a provokatéroch. Dnes rovnako hovoria lídri EÚ. Používajú Mubarakove reči, len zatiaľ nie v arabčine. Drvivá väčšina európskych politikov by nemala rozumovú kapacitu naučiť sa arabsky ani na pracovnej úrovni. Chlapci na ulici sa možno zdajú jednoduchí, ale ich materinský jazyk taký rozhodne nie je.

Všimol som si, že v histórii nevyháňa ľudí do ulíc bieda. Vyháňa ich priepasť medzi očakávaniami a tým, čo dostanú.

Machiavelli mal myšlienku, na ktorú v EÚ zabudli. Je lepšie budiť strach než lásku. Najhoršie je byť nenávidený a pritom sa ťa nikto nebojí.

Vrchol všetkého: v Hamburgu sa prejednáva prípad Nord Streamu. Podľa obžaloby za útokom stoja ukrajinské štátne orgány a obžalovaní konali na pokyn ukrajinskej tajnej služby. Nemecká prokuratúra sama obviňuje ukrajinské tajné služby z útoku na nemecký plynovod. Vo Viedni zas rakúske úrady zadržali dvoch Ukrajincov pre špionáž. Rakúsko tým konkrétne obviňuje Ukrajinu zo špionáže. Ukrajina si pritom pýta 70 miliárd na rok 2027.

Platíš to ty. 

Platíš hypotéku za susedov byt. Sused ti medzitým odpáli plynové potrubie a opýta sa, či by si nemohol poslať trochu viac a rýchlejšie. A ty mu dáš. Dal si už toľko, že povedať „nie“ by ťa vyšlo drahšie.

Ak správne rozumiem USA, Rusko, Izrael, Irán a Ukrajina robia cirkus na území EÚ všetci naraz. Poviem len jedno. Ak majú Macron, Nemci, Taliani aj Španieli pravdu a zlí cudzinci naozaj chcú zničiť rozkvitnutú záhradu, niečo tu nesedí.

EÚ nemá problémy preto, lebo sú všetci proti nej a všetci sú zlí.

Všetci sú proti nej, pretože im za to nič nehrozí a môžu to robiť úplne beztrestne. A predsa si otvára ústa, akoby ju bolo treba brať vážne. Rajskú záhradu už dávno pohlcuje džungľa. Záhradník si však z nejakého dôvodu stále číta len smernice o údržbe trávnika.

U boberovcov (Poľsko).

Policajný prezident sa vyjadril k policajným zásahom na Ústavnom súde. V piatok večer sa predseda poľského Ústavného súdu opýtal davu, či niekto nemá pri sebe páčidlo. Nejde o prirovnanie. Ide o aktuálny technický stav poľského právneho štátu. Predseda Bogdan Święczkowski alebo bývalý predseda. Záleží na tom, ktorú webstránku práve čítate.

Podľa polovice krajiny je predsedom, podľa druhej nie. Na bráne vlastného úradu našiel policajnú reťaz. Do rezania reťaze sa pustil aj jeden opozičný poslanec. Ako sa na správneho politika patrí, úplne bezvýsledne. Potom prišiel jeden z demonštrantov a vyhlásil sa za zámočníka. Pustil sa do práce a začali lietať iskry. Bývalý či súčasný predseda Ústavného súdu oznámil, že sa všetko deje na jeho príkaz a preberá za to plnú zodpovednosť.

Ústavný sudca, ktorý hrdo preberá zodpovednosť za vlámanie sa do vlastného Ústavného súdu, kam ho nechceli pustiť.

Takto vyzerá poľský právny štát v praxi. Ukázal služobný preukaz. Policajti mu oznámili, že každý, kto vstúpi do budovy, je narušiteľ. Po desiatich minútach zavelil na ústup. Vraj počká na prezidenta. Desať minút mu trvalo, kým pochopil, že na súd sa zvyčajne nevstupuje s karbobrúskou, ale na základe vymenovania. Mimochodom, presne tak argumentuje druhá strana. Platí to aj v prípade, že je tam predsedom.

Bežný sudca (nie ústavný) sa zvyčajne zaoberá práve ľuďmi, ktorí sa chcú niekam vlámať cez zamknuté dvere. Vôbec mu nenapadlo, ako celá situácia vyzerá. Druhá strana však nie je o nič rozumnejšia. Na webstránke poľského Ústavného súdu sa medzitým objavilo vyjadrenie, že predsedu nepustili cez bránu, lebo bol suspendovaný. Súd odteraz vedie Anna Korwin-Piotrowska.

S páčidlom za právny štát

Podľa strany, ktorá silou otvárala bránu, nie je ani sudkyňou. Neprisahala do rúk prezidenta, ale v sále parlamentu, kam prezident vôbec neprišiel. Podľa poľských zákonov sa sudkyňou (nieto ešte predsedníčkou súdu) môže stať len vtedy, ak pri jej prísahe je prezident fyzicky prítomný. Prezident však zámerne neprišiel, aby sa sudkyňou nestala.

Stíhate to sledovať? Ak áno, už chápete, ako sa Poľsko dostalo do bodu, keď má Ústavný súd dvoch predsedov a jednu webstránku. Podľa jednej strany ju ukradla druhá. Druhá strana má na oplátku pod kontrolou facebookovú stránku a pre zmenu tam razí vlastné nezmysly. Pripomína to rozvod, keď obaja manželia vymenia zámok na dverách a navzájom na seba zavolajú políciu. Akurát tu polícia prišla len na zavolanie jedného z nich, pretože minister vnútra drží s ním.

V jednej veci sa však obaja predsedovia dokonale zhodli.

Obaja poslali zamestnancov na platené voľno. Toto je ich jediné spoločné rozhodnutie. Určite správne rozhodnutie, lebo sa dá nasledovať a dodržať. Hlavne nech nikto nepracuje, pre istotu. Medzitým čaká na vybavenie tisíc prípadov. Na plénum budúci týždeň treba desať sudcov, no celkovo ich je len sedem. Navyše nie je jasné, ktorý z nich počúva ktorého predsedu. Inými slovami Ústavný súd nefunguje presne tak ako doteraz. Len teraz na jeho nefungovanie dohliada policajný kordón.

Akoby v EÚ nebolo dosť problémov.

Teraz si vyrobili ďalší vlastný. Podľa Donalda Tuska práve prebieha obnova právneho štátu. Právnym základom je paragraf 130 zákona o všeobecných súdoch. Aj jeden opozičný právnik, ktorý stranu PiS vôbec nemusí, o ňom povedal, že takýto právny základ neexistuje. Ak tomu ako cudzinec správne rozumiem, Poľsko obnovuje právny štát na základe paragrafu, ktorý treba ešte len napísať. Veľmi kreatívne.

Tusk tiež vyhlásil, že v právnom štáte predsa nerozhodujú svaly a chrapúnstvo.

Má pravdu. Nerozhodujú svaly. Rozhoduje ten, koho svaly sú už vnútri v budove.

Prezident prerušil cestu do Senegalu. Z letiska sa ponáhľal rovno na Ústavný súd. Do budovy ho však akosi nechceli pustiť. Zopakujem: prezidenta krajiny nechceli pustiť dnu, lebo nie je Tuskov človek. Bol kandidátom PiS. Na chodbe oznámil sudkyni, že ani nie sú sudcovia. Slová podčiarkol ramenom. Trochu do seba drgli. Takto vyzerá poľský ústavný spor.

Jedna strana argumentuje flexou, druhá ťažkoodencami a prezident vlastným telom. K slovu sa nedostalo jedine právo. Ako sme už spomínali, práve má platené voľno.

Takto vyzerá závideniahodné Poľsko? Je ešte s nami v miestnosti? Len sa pýtam. Už je skoro ako Rumunsko. Aj to nám nachvíľu dávali za vzor. Potom prišli prezidentské voľby a dopadli parádne.

V sobotu ráno Dmitrij Medvedev zverejnil príspevok, že v Poľsku prebieha ústavný prevrat.

Má jednu dobrú vlastnosť. Vždy presne vie, kedy by mal byť ticho a aj tak sa ozve. Mal celú vec jednoducho nechať vyhorieť. Poliaci oslabujú sami seba, ale on si aj tak musel kopnúť. Už len to chýbalo. Donald Tusk príspevok hneď zdieľal s komentárom: „Teraz je už všetko jasné.“ Následne oznámil národu, že jeho oponentov z PiS podporuje ruská armáda botov a chváli ich aj hlavný ideológ Kremľa.

Ráno bol Medvedev dôkazom, večer už ideológom. Za jeden deň bol užitočný hneď dvakrát. Toľko podľa mňa nepracuje ani v Moskve.

Na sympatie k Rusku sú v Poľsku predsa iné strany, ale nemýľme Donalda Tuska. Rusom samozrejme vždy ide hlavne o chaos a o to, aby bolo zle. Celé dni len špekulujú, čím by sa dala zničiť EÚ. Inak by sa v EÚ nikdy nič zlé nestalo. Máme tu toľko epochálnych géniov, ktorí by sami od seba robili len dobré a radostné veci.

Keby to len dovolili zlé neeurópske podvratné živly od Ruska cez USA a Izrael až po Irán. Kde sme mohli byť, keby ich nebolo? Možno by sme už dávno mali viac ako dva… nie, viac ako tri pohlavia a menej ako štvordňový pracovný týždeň.

O Ukrajine radšej ani nehovorím. Bola by to čistá ruská propaganda.

Ukrajinci predsa EÚ nikdy v ničom neškodili. Medzitým poľský Sejm pretláča zákon proti dezinformáciám. Kto šíri dezinformácie napomáhajúce zahraničnému zasahovaniu, dostane pokutu 20 miliónov zlotých a zmrazia mu majetok.

Čo presne je dezinformácia? Rozhodne zoznam. Presne tak. Mimochodom, takto priamo to doma nerobia ani Rusi. Bolo by to trochu priveľa. V Rusku teraz nemôžete nadávať na armádu, lebo práve prebieha niečo, čo sa za slobodna volá „špeciálna vojenská operácia“.

Ak lajkujete Ukrajinu alebo Zelenského, pochopiteľne vás odvedú. Lenže lajkovanie nepriateľa, ako by som to povedal… asi celkom nepatrí do slobody prejavu. Na Ukrajine funguje všetko rovnako. Veď po sebe strieľajú. Nadávať na celú elitu sa jednoducho neoplatí, hoci špeciálny zákon na to nemajú. Aj tam majú zoznam. Vďaka nemu vedia, ku ktorému menu musíte povinne pripísať, že ide o teroristu alebo zahraničného agenta.

Ak je Rusko také strašné miesto bez slobody prejavu, kde majú príspevky a názory následky, natíska sa mi otázka: prečo ho teraz chce Poľsko kopírovať?

Ak považujete za zlé, keď niekoho v Rusku odvedú za zdieľaný prozápadný príspevok alebo za lajk, prečo je podľa vás v poriadku, keď niekoho v EÚ odvedú za zdieľaný proruský príspevok? Len sa pýtam.

Poľský zoznam by mimochodom viedol priamo minister vnútra. Áno, bez rozhodnutia súdu. Momentálne to ani nie je prekážka. Ako sme videli, Ústavný súd pre nezáujem nefunguje. Celé to nemá hlavu ani pätu. Zato majú dvoch predsedov, jedného zámočníka a policajný kordón. Čoskoro pribudne aj zoznam toho, čo sa na internete nesmie zverejniť, lebo ide o ruskú dezinformáciu. Napríklad tvrdenie, že Donald Tusk nie je pekný a navyše ani múdry, sa podľa mňa bude určite považovať za ruskú propagandu. Garantujem na sto percent.

Človeka, ktorý vo Varšave preliezol plot, zadržali, pretože ide o trestný čin.

O podozrivom z útoku na Nord Stream jeden poľský sudca minulú jeseň vyhlásil, že nešlo o sabotáž, ale o spravodlivú vojnu. Čin Ukrajincov je vraj z hľadiska poľského národného záujmu pochopiteľný. Donald Tusk dodal, že problém nie je v tom, že potrubie vyhodili do vzduchu, ale v tom, že ho vôbec postavili.

Pamätáš si na tie vyjadrenia? Odvtedy je poľský právny poriadok úplne transparentný. Ak je plot ich, nestrihaj ho. Ak potrubie patrí niekomu inému, veľmi pekne ďakujú za pomoc. V piatok dostal právny štát v Poľsku definitívnu definíciu. Je ním ten, kto má kľúče. Ostatní môžu volať zámočníka. Tých podporujú Rusi, aj keď to nie je pravda. Ak šíriš iný názor, si dezinformátor.

Kto tam bol a kto to vie lepšie

Nórsky premiér Støre požiadal Financial Times o opravu článku o svojom poldruhahodinovom telefonáte s Putinom. Denník tvrdil, že Putin väčšinu hovoru prednášal o stredovekej slovanskej histórii, rovnako ako Tuckerovi Carlsonovi. Podľa Støreho hovoril len o udalostiach od roku 2014. Financial Times odkázali, že si stoja za svojou žurnalistikou a politickému tlaku sa nepodvolia. V preklade: nič preverovať nebudú. Støre im odpovedal, že on pri tom rozhovore bol a oni nie. Jednoduchý spor. Jedna strana pri tom bola, druhá predsa vie lepšie. Tlač je štvrtá moc, nikto ju nezvolil, takže má pravdu. Potom sa ozval Kremeľ a Putinov poradca Ušakov potvrdil, že pravdu má nórsky premiér. Moskva teda udeľuje pečiatku dôveryhodnosti premiérovi krajiny NATO. Po tomto niet pochýb, že aj Støre je ruský agent. Nórsko nie je v EÚ, na Špicbergy púšťa Rusov a ktovie, či tadiaľ nepašuje nórsky krém na ruky pre ruských vojakov v zime. Sankcie by mali prísť čo najskôr.

Stubb označil rozhovor za obsažný, Støre za odborný. Háčik bude v tom, že sa po rokoch prvýkrát rozprávali s politikom, ktorý nehovoril o tom, čo považuje za správne, pekné a super. Varovanie „ak sa nespamätáte, všetci zomrieme v jadrovej vojne“ má jednoducho viac obsahu než dookola omieľané frázy o medzinárodnom práve, posvätnosti života a rozmanitosti. Počuť niečo o realite musí byť pre týchto lídrov ako otvoriť okno v dome, kde sa štyri roky nevetralo.

Staré umiera a to nové sa ešte nestihlo zrodiť.