Keď zhnité jablko spí vedľa teba

Ako rozpoznať skrytú toxicitu, prestať sa obviňovať a vrátiť si pokoj.

1) Najprv dôležité: nie si „zlý“, si preťažený. 

V nezdravom vzťahu býva navonok negatívnejší ten, kto sa snaží niesť ťarchu oboch. Viac upozorňuje, pýta sa, hľadá riešenia, občas vybuchne. Druhý pôsobí „kľudne“, ale len preto, že neinvestuje do vzťahu, zanedbáva, prehadzuje zodpovednosť alebo má inde priority. Niekedy ešte otočí zrkadlo: „nemáš ma rád“, „posilňuješ moje pochybnosti či máme byť spolu“, „stále viac ma demotivuješ a zneisťuješ či s tebou chcem zostať vo vzťahu“ pretože si ku mne zlý. 

Kognitívna disonancia: to, že sa ozývaš, neznamená, že si problém. Často je to prejav (symptóm). Tvoj nervový systém sa bráni dlhodobému ignorovaniu, chaosu, nerovnováhe, neúcte, ignorovaniu tvojich potrieb, udržiavaniu v dlhodobej neistote. 

2) Ako vyzerá „zhnité jablko“ vo vzťahu (signály správania, nie nálepky a diagnózy), dvojitý kilometer: 

  • Chronické zanedbávanie: slová sú, skutky chýbajú. 
  • Sľuby bez následnej zmeny: cyklus ospravedlnenie → 1–2 dni minizmena → návrat k starému. „čoskoro/po tomto projekte“ bez dátumu; presúvanie termínov; veľké gestá namiesto denných návykov; podmieňovanie typu „keď ty prestaneš XY, ja začnem…“ – a nikdy nezačne. (Pravidlo: ak sa ten istý sľub nesplní 3×, je to vzorec, nie výnimka.)
  • Prehadzovanie viny: vždy sa to otočí na teba („si príliš citlivý/á“, „zase dramatizuješ“).
  • Priorita všetkého okrem teba: práca, televízia, hobby, telefón, „kamaráti“, ale nie vy dvaja.
  • Bagatelizácia tvojich potrieb: tvoje potreby a hranice sú „drama“, jeho/jej pohodlie je norma. Buď príde výsmech alebo ticho.
  • Dvojitý meter: to, čo si dovolí on/ona, tebe vyčíta.
  • Tajnosti a polopravdy: nie preto, že je introvert, ale aby sa vyhol zodpovednosti.
  • Pasívna agresivita / trestanie tichom: namiesto dialógu pasívna agresivita, chlad a dištanc.
  • Sabotovanie dobrého: keď sa niečo darí, vždy sa „niečo“ nájde, aby sa to pokazilo.
  • Kráčanie po škrupinách: pred každou vetou rozmýšľaš, ako to povedať, aby „nevybuchol/a“.
  • Žiadna oprava po konflikte: ospravedlnenie neprichádza, alebo príde obyčajné prepáč bez následnej zmeny správania a charakteru.
  • Pozornosť ako odmena–trest (aj intimita): blízkosť podľa nálady, nie podľa dohody; ticho a chlad ako páka.
  • Prepisovanie reality: popiera, čo povedal/a včera; robí z teba „zle si pamätáš“.
  • Selektívne odpovede: na kľúčové otázky neodpovie, uhýba, „uvidíme“, bez dátumu a konkrétneho efektu.
  • Kontrola času a dostupnosti: často ruší na poslednú chvíľu, meškanie je „norma“, tvoj čas je menej hodnotný.
  • Podkopávanie radostí a rastu: keď sa ti darí, príde pichľavá poznámka, bagatelizácia, zníženie chuti pokračovať. (Platí aj na vzťah. Jeden krok dopredu, krátko nato 2 dozadu.)
  • Odvádzanie pozornosti / strážnik tónu: rieši, ako si to povedal/a, nie čo si povedal/a; prehodí vinu na teba
     „a ty čo…?“ a pointa sa stratí.
  • „Taký/á som“ ako výhovorka: povaha alebo minulosť slúži ako trvalé alibi namiesto zodpovednosti.
  • Malé tajomstvá ako vzorec: zaheslované zariadenia, „nepýtaj sa na to“, dôležité detaily chýbajú.
  • Tvoje telo hlási alarm: horší spánok, napätie v žalúdku, úzkosť pred stretnutím. Dlhodobo, nie len po jednej hádke.
  • Polopravdy, zatajovanie a selektívne zahmlievanie: útek/vyhýbanie sa pred zodpovednosťou. 
    Ako to vyzerá v praxi (mikrovzorce): 

    1) Neodpovie priamo na otázku, zmení tému alebo odpovie na niečo iné.
    2) Hovorí v hmle/neistote: „uvidíme“, „potom“, „čoskoro“, bez dátumu, bez konkrétneho termínu či detailu. 
    3) Vynechá kľúčový detail (kto/kde/kedy), aby nemusel niesť následok.
    4) Odpovie emóciou namiesto faktu („prečo ma tlačíš?“), prípadne otočí otázku na teba.
    5) Používa odvádzanie pozornosti, („a ty včera čo?, „Prečo si včera neprišiel/a?“ → „A ty si minule tiež neprišiel/a!“) alebo namiesto obsahu rieši ako si to povedal/a, aby nemusel/a riešiť čo si povedal/a.
    Príklad: „Mrzí ma, že rušíš dohody.“ → „Keby si to povedal/a pokojnejšie, porozprávame sa.“ („keby si to povedal/a inak…“).
    6) Preťaží ťa detailmi nepodstatného (informačná hmla), pointa sa stratí.
    7) „Zabudol/a“ opakovane, „vybila sa batéria“, „nemal/a som signál“. Pravidelne, chronicky, nie výnimočne.
    8) Preferuje písomné úniky alebo „nemám teraz čas“, keď ide do tuhého a kapacita nepríde. 

Ak sa toto opakuje mesiace, tvoja podráždenosť nie je o tvojej povahe a charaktere. Je prirodzené, že sa u teba objaví únava, hnev, podráždenosť, cynizmus, alebo ďalšie. Je to následok prostredia a partnerovho toxického správania/postoja k tebe. 

3) Prečo si to často mýlime

  •  Kto kričí, ten je vinný.“ Nie! Často kričí ten, kto na problém poukazuje už po desiatykrát.
  • „On/ona je len zaneprázdnený/á.“ Opakovane? Roky? Zaneprázdnenosť je vzorec rozhodnutí. Nerozhoduje sa pre teba, je to o jeho/jej prioritách. 
  • Nechcem byť náročný/á.“ Základná pozornosť a úcta nie sú „nároky“. Sú to minimá, absolútny základ.
  • „Možno som naozaj precitlivený/á.“ V zdravom vzťahu sa citlivosť berie vážne. V nezdravom sa zneužíva proti tebe.
 

Vieš na čo slúžia hubové extrakty? Pomáhajú vysporiadať sa so sťaženými životnými podmienkami. Nevyriešia tvoje problémy za teba, ale poskytnú ti čas, silu a priestor, aby si sa znova nadýchol a vyriešil si ťažkosti a problémy. Pozri si ako fungujú hubové extrakty odkaz >

Prečo hubové extrakty

4) Rýchly seba-test. Zaškrtni, čo platí častejšie:

  • Dlhodobo sa cítim nevypočutý/á.
  • Keď otvorím tému, partner/ka ju odsunie alebo otočí na mňa.
  • Sľuby sa nedejú. Máme skôr „kolotoč slov“ a návrat do starého režimu.
  • Žijem v trvalej neistote, nie v epizodickej.
  • Mám menej energie a užší svet než pred vzťahom.
  • Bojujem sám/ sama za „nás“.
  • Dobré obdobia sú skôr náhodné okná, nie nová norma.

Ak si prikývol/a aspoň na 4–5 bodov, problém nie je v tom, že si „zlý človek“. Problém je v nastavení vášho systému, v charaktere a povahe, správania alebo fungovania partnera.

5) Dôsledky dlhého tolerovania

 

  • Eroduje sebaúcta: začneš sa báť vlastných potrieb.
  • Zúženie života: menej priateľov, menej radosti, viac kontroly a napätia.
  • Normalizácia chaosu: tvoje telo si zvykne na stres ako na „normál“.
  • Zamrznuté sny: odkladáš veci, ktoré ťa živili: tvorbu, pohyb, ľudí atď.
  • Rozleptané hranice: hovoríš „áno“, keď chceš „nie“; preberáš cudzie úlohy aj vinu na seba.
  • Skreslená realita: pochybuješ o vlastnej pamäti, spomienkach a citoch; ľahšie uveríš, že „preháňaš“.
  • Hypervigilancia a vyčerpanie: si nonstop v strehu, drobné podnety ťa rozhodia.
  • Somatizácia a zdravie: horší spánok, žalúdok, migrény, napäté svaly, slabšia imunita a ďalšie.
  • Kolísavá odmena (trauma bod): krátke „dobré okná“ ťa držia v nádeji a cykle.
  • Naučená bezmocnosť: prestávaš veriť, že tvoje kroky majú efekt. Odkladáš rozhodnutia.
  • Zhoršený výkon a peniaze: klesá sústredenie, pribúda prokrastinácia, chyby a pokuty.
  • Sociálna izolácia a hanba: menej zdieľaš, uzatváraš sa, chýba spätné zrkadlo reality.
  • Prelievanie frustrácie: vybuchneš na ľudí, čo za to nemôžu (práca, rodina, priatelia).
  • Model pre deti/okolie: normalizuješ vzorec.
  • Extrémy v konfliktoch: buď vyhýbanie (dusíš veci), alebo ostré výbuchy bez riešenia.
  • Strata dôvery v lásku: cynizmus, vyhýbavé nastavenie, uzamknutie srdca „pre istotu“.
  • Zúžená identita: zabudneš, čo máš rád/-a, čo ťa tvorí; žiješ „podľa neho/nej“.
  • Riziko eskalácie: kontrola, sledovanie, zastrašovanie; tam už ide o bezpečie, nie o vzťah.

Nie si pokazený/á. Si unavený/á z dlhého prežitia v režime „vysvetľuj, ospravedlňuj, dúfaj“. Ak si nečítal(a) článok o smrteľnom tanci cyklus nádeje alebo cyklus nádeje – ukončenie

6) Čo s tým? praktický plán bez sebatrestania 

Krok 1.: Pomenuj realitu, fakty, skutočne to, ako sa cítiš. Neprikrášľuj, nezlepšuj. Fakty! Jedna veta pre teba:
„Nie som problém. Som človek, ktorý dlhodobo reaguje na zanedbávanie a prehadzovanie zodpovednosti.“

Napíš si na papier aspoň 5 konkrétnych príkladov z posledných 3 mesiacov (dátum, čo bolo dohodnuté, čo sa nestalo, ako si to riešil/a, ako sa to neriešilo, ako sa k tomu postavil partner(ka)). Fakty upokojujú.  

Pôvodne som mal v ďalšom bode napísať reštart hraníc (prerámcovanie, ultimátum, realita). „Keď sa dohodneme na spoločnom programe a ty to zrušíš hodinu predtým, cítim sa vedľajší. Potrebujem, aby dohody platili, alebo aby si ma včas informoval/a. Ak sa to zopakuje, prestanem presúvať svoj kalendár budem plánovať bez čakania.“. Kľúč: Nepresviedčaš. Oznámiš hranicu a konáš. Sleduješ činy, nie slová.

Keď sme sa už raz dostali do tohto bodu, je to následok následku následkov. Vráťme sa o niekoľko krokov späť k príčine. Prečo som vôbec vo vzťahu s jedincom, ktorého musím kontrolovať, aby nezanedbával náš vzťah a neprenášal zodpovednosť na mňa? Ktorého musím presviedčať, aby mi venoval viac pozornosti a času následkom čoho sa už nalomila spoločná dôvera?

Je to ako so smradom z hovna. Vieme si naň zvyknúť, ale otázkou nie je či chceme posúvať našu hranicu tolerancie a citlivosti vyššie a dovoliť tak ešte viac toxického správania k sebe, ale: Prečo by som si mal(a) vôbec zvyknúť na smrad z hovna? Prečo by som ho/ju mal/a zvyšovať vo vzťahu, kde základné veci držím ja sám/sama?

Krok 2: Ochota a zmena k náprave (ak partner chce, koná)

Či koná alebo nekoná záleží na jeho charaktere. Žiadne alibi, vysvetľovanie, výhovorky v tomto bode nie sú na zváženie. V tomto bode sú podstatné jedine skutky. Prečo by si mal/a vôbec znášať niečo, čo je pod minimom úcty a zodpovednosti?

7) Vety, ktoré držia tvoju sebadôveru, sebaúctu a dôstojnosť

  • „Potrebujem partnera, nie dohady o základných veciach.“
  • „Nebudem sa presviedčať o tom, že to, čo cítim, necítim.“ (alebo je to len nesprávny pocit, môj omyl)
  • „Slová už stačili. Nasledujúcich 30 dní sledujem činy.“
  • „Ak sa to nezmení, zmením to ja! Spôsobom, ktorý viem ovplyvniť.“
  • „Žiadne prosby o lásku. Iba jasnosť a konanie.“
  • „Odpovedz na otázku. O ostatnom sa môžeme baviť potom.“
  • „Nehľadám vinníka, hľadám zmenu správania.“
  • „To, čo si dovoľuješ ty, musí platiť aj pre mňa. Inak je to jednostranné.“
  • „Nebudem debatovať o mojom tóne namiesto témy. Poďme k veci.“
  • „Nepodpíšem bianko šek ďalším sľubom. Ukáž jednu konkrétnu vec do [dátum/čas].“
  • „Keď sa dohoda poruší, mením svoje konanie. Nie tvoje slová.“
  • „Ticho ako trest neakceptujem. Som k dispozícii dnes medzi 19:00–20:00.“
  • „Nehádame sa o faktoch. Tu sú: [stručný fakt]. Čo s tým spravíme?“
  • „Moja hodnota nie je predmet debaty.“
  • „Takto sa so mnou nehovorí. Pokračujem, keď bude rozhovor s úctou.“
  • „Ak chceš partnerstvo, som tu. Ak pohodlie bez záväzkov, chránim svoj pokoj.“
  • „Svoje hranice nebudem opakovať dookola. Odteraz ich iba budem držať.“
  • „Oceňujem snahu, ale počítajú sa len činy.“
  • „Svoje plány si už neprispôsobujem tvojej nepredvídateľnosti.“
  • „Potrebujem jasné áno/nie do [čas]. Bez odpovede beriem ‚nie‘ a zariadim sa.“
  • „Tri rovnaké porušenia sú vzorec. Podľa toho sa rozhodujem.“
  • „Odchádzam z tohto rozhovoru teraz. Môžeme pokračovať zajtra o 19:00.“
  • „Neprijímam diagnózy mojej povahy namiesto odpovedí na moje otázky.“
  • „Rešpekt a zodpovednosť sú minimum. Pod to nejdem.“

8) Rozlišuj vinu a zodpovednosť

  • Vina: kto to spôsobil? (V toxickom systéme sa vždy nalepí na teba.) Často nehľadáš vinníka ale príčinu. Vymeň slovo vina za príčinu, kto je na začiatku príčiny? Si tam ty? Ty si to začal(a)? Spustil? 
  • Zodpovednosť: čo teraz urobím ja pre seba? (Toto je tvoja sila.)

Tvoje dočasné „negatívne“ reakcie nie sú dôkaz, že si zhnité jablko. Znamenajú, že ti na druhom stále záleží, hľadáš riešenie, ale tento systém je dlhodobo neudržateľný.

9) Kedy je čas odísť

  • Keď nie je ani len ochota k zmene a náprave. (Toto je najdôležitejšie)
  • Pri opakovaných klamstvách, kreatívnych výhovorkách.
  • Pri akomkoľvek násilí, zastrašovaní, kontrole, manipulácii.

Odchod nie je tvoje zlyhanie. Bolí len dočasne. Je to údržba duše a budúceho života, ale hlavne mentálneho zdravia. (pozn. niekto by povedal: jebnutému nepomôžeš). Ochotou začína všetko. Ak nie je ochota k zmene a náprave ešte ani nezačne zmena a už budete späť v starom režime odkiaľ odchádzaš.

10) Malá mantra na záver (pre pokoj) 

  • Nie som problém. Som človek, ktorý dlho niesol viac, než je zdravé.
  • Moje pocity sú dáta, fakty, nie chyba systému.
  • Nemusím dokazovať svoju hodnotu. Mám ju.
  • Sledujem činy, chránim hranice, konám pokojne. 

Ak sa nájdeš v článku buď na jednej alebo druhej strane. Ak sa rozpoznáš ako zhnité jablko, polož si otázku: Prečo práve ja som sa rozpoznal ako zhnité jablko? Čo som preto spravil? Čo mám urobiť pre zmenu? A miesto výhovoriek sprav reálne kroky preto, aby si ukázal a dokázal, že nie si zhnité jablko. Netreba sa urážať. Pracuj na sebe.

Pozor na manipulátorov – Príde za tebou partner a ukáže ti článok. Povie: Ahá pozri ja som správny a ty si zhnité jablko. Je to jeho pokus o manipuláciu. Tento jedinec ti práve spravil obrovskú záslužnú činnosť. Pošli ho niekam preč, ideálne jednosmerne do susednej galaxie. Takýto človek ti uberá sebaúctu a sebahodnotu. 

Ak patríš k tým, ktorý majú doma zhnité jablko a už si z toho unavená(ý), posielam ti veľké objatie. Nie si sám(a). Opri sa hlavne o fakty. Neprepína ti, necítiš zle, krivo, nesprávne. Normálne sa zhlboka nadýchni. Nie, nie si „zhnité jablko“. Práve si pochopil(a), že láska bez zodpovednosti a úcty je len pekné slovo. A že tvoje pokojné „dosť“ je často ten najláskavejší čin voči sebe, aj voči vlastnej budúcnosti, ktorú chceš žiť. 

Partner(ka) sa bude dožadovať odpovede či ho/ju vnímaš ako zhnité jablko. Nemusíš odpovedať. Nie si povinná(ý) zdeliť tvoje vyhodnotenie. Keď sa partner takto na rovinu opýta, má toľko sebareflexie, aby rozpoznal svoje vlastné chyby a dokázal sa v niektorej časti článku rozpoznať. Ak má správny charakter a záleží mu/jej na tebe nielen slovami, ale skutkami, potom aj sám sa otvorí k ochote a náprave. 

Ak aj napriek všetkým faktom budeš chcieť zachrániť partnera, potom v tebe aktivoval Matku Terezu alebo Dedka Tereza. Jediná otázka: Prečo si máš vôbec zvyknúť na smrad z hovna?

Je veľmi nespravodlivé, že sa pamätá hlavne na to, ako-akým tónom zareaguje (poškodená strana) a nie na to, kde je príčina problému, aké opakované chyby robí a ako dlho opakuje tieto vzorce. Hlavne, že si pamätáme ako zareagovala podráždená druhá strana. V tomto bode sa partner bude snažiť otočiť celú vinu na vaše plecia. Je jedno či sa bojí vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk, alebo je to jedinec s poškodeným charakterom. Práve tu je dôležité neprevziať vinu na seba. Vždy hľadaj príčinu niekoľko krokov späť.

-R-

Páčia sa ti moje články? Nachádzaš sa v životných situáciách, ktoré spomíname v článku?
Hľadáš riešenia na problémy? Pozri si čistenia, ktoré ti ukážu nové spôsoby riešenia problémov.

Diagnostika a čistenie problémov a ťažkostí

Energetické čistenie priestorov