Musím byť dobrý

Mnohí si myslíme, že ak budeme vždy všetkým pomáhať, ak prevezmeme na seba bremená druhých, tak nás konečne prijmú. Myslíme si, že zárukou lásky, úcty a hodnoty je to, že budeme vždy ako „dobré deti“, ktoré sú prítomné, vždy pripravené, vždy vyhovejú. Ale pozrime sa hlbšie. Keď robíme úlohy za iných, v skutočnosti im kradneme ich zodpovednosť. Preberáme cudziu zodpovednosť, ktorú život trestá, pretože druhým berieme poznanie a možnosť rozvíjať sa.

A nerobíme to z nezištnosti, ale preto, lebo tajne dúfame, že: ak pre teba všetko urobím, možno raz ty urobíš takisto všetko pre mňa. Toto je ten najbolestivejší znak nedostatku lásky k sebe samému. Pretože ak by si sa naozaj miloval a prijímal, nemusel by si v očiach iných dokazovať, že si toho hodný.

Nikomu nedokážeš pomôcť viac, než do akej miery je on sám ochotný pomôcť sebe. Márne dávaš, márne sa obetuješ, márne sa snažíš niekoho vytiahnuť z jamy, ak on nechce vyliezť, len sám seba pochováš vedľa neho. To, čo vkladáš do iných.. energiu, lásku, pozornosť, vlož radšej do seba.

To je jediná cesta, ako môžeš naozaj pomôcť. Cez seba. Pretože ak si ty silný, ak miluješ sám seba, ak prijímaš vlastnú hodnotu, práve to môže pozdvihnúť aj druhých. Takže… dokedy ešte chceš žobrať o prijatie od iných namiesto toho, aby si sa pozrel do vlastných vreciek, ktoré sú už aj tak plné?

-R-